SPOLOČENSTVÁ
MI - 2
Sv. Maximilián, keďže chcel dať Rytierstvu Nepoškvrnenej (lat. Militia Immaculatae) čo najširšie možnosti pôsobenia, predpokladal tri formy alebo stupne účasti: MI-1, MI-2 a MI-3.
Hlavným prúdom je MI-1, ktoré pôsobí na princípoch hnutia, čiže neorganizovaným spôsobom. Príslušnosť v tejto forme spočíva na realizovaní základných podmienok obsiahnutých v Diplomčeku Rytierstva Nepoškvrnenej (úplné zasvätenie sa Nepoškvrnenej, Matke, Prostredníčke a Kráľovnej; nosenie Zázračnej medaily; zapísanie sa do knihy MI v jej sídle) a na prežívaní odovzdania sa Nepoškvrnenej individuálnym spôsobom, podľa svojich možností, bez prijímania akýchkoľvek špeciálnych úloh či dodatočných záväzkov. MI-1 je bázou, z ktorej vybraní členovia patria do ďalších stupňov Rytierstva: MI-2, MI-3.
MI-2 sú zorganizovanými skupinami, teda spoločenstvami, ktoré vedú formáciu členov a organizujú spoločné aktivity. Skupiny MI-2 majú právo tvoriť osobitné programy pôsobenia a fungovať ako konkrétne spoločenstvá s určenými právnymi základmi a s vlastným riadením. Typickým príkladom takého MI-2 je farská skupina Rytierstva.
V stupni MI-3 sú tí, ktorí chcú a môžu posvätiť celý svoj čas apoštolátu zhodnému s podstatou ideálu MI. Ide tu o napr. službu v Nepokalanovach (mestečkách Nepoškvrnenej), riadiacich centrách a mariánskych centrách, ako aj príslušnosť v mužských a ženských inštitútoch a zhromaždeniach s kolbiánskou inšpiráciou.