GENERÁLNE STANOVY
PONTIFICIUM CONSILIUM PRO LAICIS
(PÁPEŽSKÁ RADA PRE LAIKOV)
299/15/AIC-75
DEKRÉT
Rytierstvo Nepoškvrnenej založil svätý Maximilián Kolbe 16. októbra 1917 a do zbožného združenia ho 2. januára 1922 povýšil vtedajší rímsky vikár kardinál Basilio Pompilj. Pápež Pius XI. krátkymi listinami z 18. decembra 1926 a 23. apríla 1927 udelil rytierom Nepoškvrnenej odpustky a privilégiá a povýšil ich na zbožné združenie. Po schválení stanov 8. novembra 1975 Pápežskou radou pre laikov - obnovených 20. decembra 1980 ad experimentum usque ad accomodationem novo Codice iuris canonici (na skúšku, do prispôsobenia sa novému Kódexu kánonického práva) - 16. októbra 1997 to isté dikastérium ustanovilo Rytierstvo Nepoškvrnenej za medzinárodné verejné združenie veriacich a zároveň schválilo nové generálne stanovy.
Po vzatí na vedomie list zo 6. novembra 2013, v ktorom pani Raffaella Aguzzoniová, predsedníčka Rytierstva Nepoškvrnenej, požiadala o schválenie revidovaných generálnych stanov schválených generálnym zhromaždením; zvážiac možnosti uskutočniť inovatívne zmeny, ktoré by Rytierstvu Nepoškvrnenej poskytli právny systém, ktorý by viac zodpovedal požiadavkám jej poslania a jej sekulárnemu charakteru;
s odvolaním sa na článok 134 apoštolskej konštitúcie o Rímskej kúrii Pastor bonus a na kánony 98-320 a 327-329 Kódexu kánonického práva;
Pápežská rada pre laikov vyhlasuje:
Schválenie stanov Rytierstva Nepoškvrnenej v znení zmien a doplnení, ktoré sú dnes riadne overené dikastériom a uložené v jeho archíve.
Vatikán, 25. marca 2015, na slávnosť Zvestovania Pána.
Mons. Jozef Clemens Mons. Stanislav kardinál Rylko
Sekretár Predseda
Generálne Stanovy
Rytierstva Nepoškvrnenej
MILITIA IMMACULATAE - MI
(Schválené: 25. marca 2015)
(pracovná verzia)
ÚVOD
Rytierstvo Nepoškvrnenej, zriadené 2. januára 1922 Rímskym vikariátom ako zbožné združenie, bolo predmetom osobitnej pozornosti a záujmu zo strany pápežov, o čom svedčí okrem iného breve pápeža Pia XI. z 18. decembra 1926, ktorým udelil odpustky a privilégiá, a následné breve toho istého pápeža Die XVIII Decembris z 23. apríla 1927, ktorým bolo Rytierstvo Nepoškvrnenej povýšené na vyšší stupeň zbožného združenia. Dňa 8. novembra 1975 Pápežská rada pre laikov schválila jeho generálne stanovy; toto schválenie bolo obnovené ad experimentum 20. decembra 1980 až do ich prispôsobenia novému Kódexu kánonického práva. Dňa 16. októbra 1997 Pápežská rada pre laikov vydala dekrét podpísaný kardinálom J. Francisom Staffordom, ktorým zriadila Rytierstvo Nepoškvrnenej ako verejné, medzinárodné združenie podľa noriem kán. 312 § 1 a nasl. Kódexu kánonického práva a zároveň schválil jej generálne stanovy.
DEFINÍCIA
Článok 1
Militia Immaculatae alebo Rytierstvo Nepoškvrnenej (MI) založil 16. októbra 1917 v Ríme svätý Maximilián Mária Kolbe OFMConv. a jeho šiesti spolubratia: br. Henrich Granata, br. Hieronym Biasi, br. Anton Głowiński, br. Jozef Pal, br. Quirico Pignalberi, br. Anton Mansi. MI je medzinárodným verejným združením veriacich. Je otvorené pre laikov, klerikov a rehoľníkov a právne sa riadi kánonmi 298 - 320 Kódexu kánonického práva, smernicami Katolíckej cirkvi a týmito stanovami. Pokiaľ ide o názov združenia, ktorý má výslovne apoštolský charakter, môže v súlade s inšpiráciou svätého Maximiliána a jeho spoločníkov prijať aj iné pomenovania, aby lepšie zodpovedal teologickým, pastoračným a kultúrnym požiadavkám našej doby, pričom si zachováva medzinárodnú skratku MI (porov. Spisy[1] 1115, 1128, 1193). Názvoslovie, ktoré MI prijme v rôznych krajinách, musí schváliť Medzinárodná prezidiálna rada. Medzinárodné centrum MI sa nachádza v Ríme, v kláštore svätého Maximiliána Kolbeho, ktorý patrí Reholi menších bratov konventuálov, na ulici San Teodoro 42, v historickom sídle Primárie (prvé sídlo združenia MI – pozn. prekl.).
CIEĽ
Článok 2
Cieľom MI, ktorý je všeobecný, tak ako aj jeho misia, je spolupracovať na obrátení a posvätení všetkých, starať sa o čo najväčšiu slávu Najsvätejšej a nedeliteľnej Trojice (LG 69). Členovia MI žijú svoje vlastné krstné zasvätenie, prijímajúc dar Vykupiteľa z kríža: „Hľa, tvoja Matka“ (Jn 19, 27), zverujú sa Nepoškvrnenej a úplne sa jej odovzdávajú pre svoje vlastné posvätenie a spolupracujú s jej materským poslaním nasmerovať srdce každého človeka ku Kristovi. Sám Kristus na Kalvárii uskutočňuje prvý akt zverenia, keď dáva učeníka Márii a Máriu učeníkovi (porov. Jn 19, 25 - 27), takže život učeníka je od tej chvíle poznačený jej materskou prítomnosťou (porov. RM 45). Jedným zo spôsobov, ako sa toto osobitné zverenie človeka Kristovej Matke (porov. RM 45) praktizovalo a realizovalo v dejinách Cirkvi, je prípad svätého Maximiliána Kolbeho. Žil mimoriadny, životodarný a dynamický vzťah k Márii, chápaný ako „premeniť sa na ňu“, „stať sa ňou“ (Spisy 452), aby tak dosiahol dokonalejšie zjednotenie s Kristom a aby tak ako ona (porov. Jn 2, 5) ukázal na neho každému človeku.
Článok 3
Úplné sebadarovanie Nepoškvrnenej v duchu MI je zodpovedným a dynamickým záväzkom nasledovať Krista podľa Máriinho príkladu, aby sme rástli vo viere, nádeji a láske, a tak sa dali do služieb jeho spásonosného poslania.
SPIRITUALITA
Článok 4
MI je združenie, ktorého členovia spolu so svätým Maximiliánom Kolbem kontemplujú v nepoškvrnenej Márii nepoškvrnenú krásu, ktorú pre nás Boh naplánoval v Kristovi od stvorenia sveta, keď si nás v ňom z lásky vyvolil, aby sme boli pred ním svätí a nepoškvrnení (porov. Ef 1, 3 - 14). Mária je novým stvorením, ktoré formuje Duch Svätý (porov. LG 56), je „plná milosti“ (Lk 1, 28), z ohľadu na jej poslanie Matky Božieho Syna, je začiatkom našej spásy, anticipovaným plodom Kristovej Paschy, putujúcej Cirkvi žiari krásou Zmŕtvychvstalého (porov. LG 68). Členovia MI, v nej rozpoznávajú prvotiny Božích darov pre ľudstvo a pamätajú na to, že vo svojom pozemskom živote viedla púť viery - s úplnou oddanosťou nasledovala svojho Syna od zvestovania až po kríž (porov. LG 58) - vidia v nej vzor svätosti, ktorý inšpiruje ich vlastné nasledovanie Krista.
Článok 5
Členovia MI v nepoškvrnenej Panne spoznali dokonalého Pánovho učeníka, vzor veriaceho človeka, a pozvanie svätého Maximiliána „stávať sa ňou“ – chápu ako cestu osvojovania si Máriiných postojov voči Bohu a bratom. Podľa príkladu Márie, Panny Počúvajúcej, Panny Modliacej sa, Panny Matky, Panny Obetujúcej sa (porov. MC 17-20), sa snažia uskutočňovať jej postoje vo svojom živote skrze:
počúvanie Božieho slova;
liturgickú a osobnú modlitbu;
lásku ku všetkým;
obetovanie sa, aby mohli spolupracovať s Kristom na spáse sveta.
Článok 6
MI uznáva prvenstvo vnútorného života podľa zásady, ktorá bola taká drahá svätému Maximiliánovi: „Najprv celý pre seba, potom celý pre všetkých z nadmernej hojnosti“ (porov. Spisy 850; 857). Členovia MI každý deň obnovujú svoju vlastnú obetu Nepoškvrnenej a prednášajú strelnú modlitbu: „Ó, Mária, bez poškvrny dedičného hriechu počatá, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame, i za všetkých, ktorí sa k tebe neutiekajú, najmä za nepriateľov svätej Cirkvi a tebe odporúčaných“, pričom ho spájajú s mesačnými úmyslami, ktoré navrhuje Medzinárodné centrum. Na znak príslušnosti k MI nosia členovia Zázračnú medailu (porov. Spisy 21).
FORMÁCIA
Článok 7
Členovia MI sú povolaní starať sa o vlastnú duchovnú a apoštolskú formáciu v súlade s cieľmi združenia. Medzinárodné centrum každoročne poskytuje všeobecné usmernenia pre formáciu členov, pričom dbá najmä na rozširovanie ich mariologických vedomostí, prehlbovanie spirituality združenia a misijného rozmeru, ktorý ho charakterizuje. Členovia MI zasa majú obohacovať svoju osobnú a skupinovú formáciu tým, že budú čerpať z bohatstva spisov a života svätého Maximiliána, z učenia Cirkvi a využívať rôzne iniciatívy, ktoré navrhuje toto združenie. S ohľadom na rast spoločenstva Cirkvi MI podporuje iniciatívy na národnej a medzinárodnej úrovni zamerané na formáciu a prípravu animátorov, aby ich podporilo v úlohe odovzdávať ideály MI v súčasnosti spôsobom, ktorý je vhodný pre rôzne kategórie ľudí a rôzne kultúry.
MISIA
Článok 8
MI definoval páter Kolbe ako: „celok katolíckeho života v novej forme, spočívajúci v spojení s Nepoškvrnenou, našou všeprostredníčkou u Ježiša“ (Spisy 1128). MI sa podujíma na úlohu šíriť Kristovo kráľovstvo vo svete prostredníctvom konania Nepoškvrnenej a povzbudzuje všetkých veriacich, aby sa zjednotili s Nepoškvrneným srdcom Panny Márie a dali sa jej do služieb v jej poslaní Matky Cirkvi.
Článok 9
Členovia MI prijímajú poslanie Cirkvi za svoje: „ohlasovať Kristovo evanjelium ako zdroj ľudskej nádeje a sociálnej obnovy“ (ChL 29). Špecifickosť MI spočíva v prežívaní totho poslania tak, že sa odovzdávajú do rúk Márie a berú si z nej príklad. Ona bola prvá, ktorá prijala Krista vo svojom lone, priniesla ho do Alžbetinho domu, ponúkla ho svetu, ukázala ho mudrcom, ukázala na neho v Káne Galilejskej ako na Slovo pravdy a života, prijala od neho pod krížom poslanie byť matkou všetkých ľudí a vydala o ňom svedectvo vo Večeradle pred prvým spoločenstvom, ktoré sa zrodilo z Paschy.
Článok 10
Členovia združenia majú tri oblasti poslania: seba samých, svoje okolie a svet. Každý, kto sa skutočne rozhodne vstúpiť do tohto združenia:
-
začína svoju misiu osobným obrátením a vydáva sa na cestu posväcovania, pretože neustála evanjelizácia seba samého je stálym východiskom pre uskutočňovanú misiu;
-
následne vníma rodinu, príbuzných, pracovné a voľnočasové prostredie ako prozreteľný terén pre evanjelizáciu prostredníctvom svedectva lásky a slova vysloveného vo vhodnom čase, pričom rešpektuje slobodu druhého;
-
rozširuje svoje poslanie tak, aby v skutočnosti zahŕňalo každého človeka a celý svet.
Článok 11
Členovia MI plnia svoje poslanie predovšetkým prostredníctvom svedectva vydávaného v ich každodenných činnostiach, v rôznych oblastiach spoločenského života, do ktorých sú zapojení, pričom preniknú každú ľudskú skutočnosť duchom evanjelia (porov. Spisy 76). V prostredí, v ktorom žijú a pracujú, sú povolaní: podporovať ochranu života od počatia po prirodzenú smrť, dať sa do služieb dôstojnosti osoby a podporovať hodnoty bratstva, spravodlivosti a solidarity.
Článok 12
Všetci členovia MI sú si vedomí, že sú vždy a všade misionármi, pretože sú misionármi do tej miery, do akej žijú jednotu s Kristom Vykupiteľom podľa príkladu Márie. Uvedomujú si, že skutočný misionár má byť svätý, dávajú prednosť evanjeliovým prostriedkom modlitby, obety a svedectva života (porov. RMi 90). Okrem toho sa zaväzujú šíriť Zázračnú medailu, ktorú tak vrelo odporúčal otec Kolbe, ako znak Máriinej materinskej starostlivosti o každého človeka.
Článok 13
Členovia MI používajú prostriedky, ktoré používal otec Kolbe, v prorockom a františkánskom duchu, a tak sa stávajú apoštolmi „pera, mikrofónu, obrazovky alebo iných prostriedkov spoločenskej komunikácie“ (porov. Spisy 335).
Zapájajú sa aj do evanjelizácie komunít, do ktorých patria, najmä prostredníctvom:
-
ohlasovania Božieho slova: katechézy, putovných misií; duchovnej formácie, mariánskych pastoračných iniciatív na prehĺbenie mariologického poznania;
-
starostlivosti o ľudskú osobu s osobitným dôrazom na miestne potreby;
-
pozornosti venovanej najmä mladým ľuďom a rodinám;
-
využívania masmédií (vydavateľstvo, rozhlas a televízia, informačné technológie atď.).
Článok 14
Združenie spolupracuje pri plnení svojho poslania s Rehoľou menších bratov konventuálov, s inštitútmi zasväteného života a s inými skupinami a centrami inšpirovanými kolbiánskou spiritualitou.
SPÔSOBY ČLENSTVA V ZDRUŽENÍ
Článok 15
Členmi MI sa môžu stať osoby pokrstené v Katolíckej cirkvi, ktoré dosiahli plnoletosť. Základnou podmienkou členstva v MI je úplné zverenie svojej osoby Nepoškvrnenej: duše a tela, ľudských schopností a duchovných dobier. Na zápis do MI je potrebná náležitá príprava, vyslovenie aktu zverenia a prijatie Zázračnej medaily. Zápis sa vykonáva podľa zvyklostí daného miesta. Meno novoprijatej osoby sa zapíše do registra združenia v právne erigovanom miestnom alebo národnom centre. Člen MI, ktorý chce dobrovoľne ukončiť svoje členstvo v Združení, musí o tom písomne informovať Národného predsedu po predchádzajúcej konzultácii s národným asistentom. Člen MI môže byť zo združenia zákonne vylúčený pre závažnú nezlučiteľnosť so životom a úlohami združenia. Členovia si však zachovávajú právo predložiť argumenty na svoju obhajobu.
Článok 16
Podľa usmernení otca Kolbeho sa v MI môže zasvätenie prežívať úplným a neobmedzeným spôsobom:
-
individuálne a spontánne: Podľa pôvodného programu, ktorý upravil sám zakladateľ: 1. Úplne sa odovzdať nepoškvrnenej Panne Márii ako nástroj v jej nepoškvrnených rukách. 2. Nosiť „Zázračnú medailu“ (Spisy 21); to je MI-1;
-
v organizovanej forme sa stretávať v skupinách, aby spoločne boli dosiahnuté formačné a apoštolské ciele združenia; to je MI-2;
-
v štruktúrach právne nezávislých od vedenia tohto združenia, ktoré sa venujú výlučne záležitostiam MI; to je MI-3.
Z pastoračných dôvodov je možné preložiť slovo „zverenie sa“ ako „konsekrácia“ („zasvätenie sa“), keď sa toto slovné spojenie zdá byť vhodnejšie v krajinách, kde sa používa.
Článok 17
Združenie venuje osobitnú pozornosť mládeži. Každé národné centrum sa snaží podporovať Hnutie mládeže Rytierstva Nepoškvrnenej (HMRN), ktoré je oblasťou apoštolátu združenia, poskytovaním vhodných formačných pomôcok.
Článok 18
Prítomnosť trpiacich ľudí („Rytieri pri nohách kríža“) má pre združenie mimoriadny význam, je tiež mimoriadne dôležitou oblasťou apoštolátu MI. Ich zasvätenie sa Nepoškvrnenej prostredníctvom obety vlastného utrpenia robí celé združenie účastným na spásonosnom Kristovom tajomstve a obnovuje jeho misionársku horlivosť.
VEDENIE ZDRUŽENIA
Článok 19
K štruktúram MI patria:
-
medzinárodné centrum,
-
národné centrá,
-
regionálne centrá,
-
miestne centrá.
Článok 20
Medzinárodné centrum má riadiacu a koordinačnú funkciu vo vzťahu k MI na celom svete. Jeho úlohou je zabezpečiť, aby sa ideály a spiritualita otca Kolbeho posilňovali a rozvíjali ich prehlbovaním a prijímaním nových iniciatív tak, aby držali krok s putujúcou Cirkvou.
Článok 21
Medzinárodné centrum sa skladá z:
-
predseda (kňaz, rehoľník alebo laik),
-
prezidiálna rada (zložená z piatich členov),
-
asistent (člen Rehole menších bratov konventuálov s doživotnými sľubmi).
Národné centrá sú organizované rovnakým spôsobom.
Článok 22
Vedenie tvoria:
-
medzinárodný predseda,
-
prezidiálna rada,
-
valné zhromaždenie,
-
revízna komisia, ktorá je administratívnym kontrolným orgánom a pozostáva z troch osôb.
Článok 23
Medzinárodný predseda je zákonným zástupcom združenia. Medzi jeho úlohy patrí:
-
zvolávať dvakrát ročne prezidiálnu radu a predsedať jej;
-
zvolávať valné zhromaždenie každých šesť rokov a predsedať mu;
-
spravovať majetok združenia;
-
zriaďovať národné centrá po konzultácii s prezidiálnou radou;
-
spolu s prezidiálnou radou koordinovať činnosť národných centier;
-
zastupovať MI v dikastériách Svätej stolice;
-
spolu s prezidiálnou radou podporovať a organizovať stretnutia, kongresy a podieľať sa na iniciatívach iných inštitúcií, vnášať charizmu MI tam, kde je to vhodné a užitočné;
-
spolu s prezidiálnou radou zapájať zodpovedných na národnej úrovni do realizácie oficiálneho programu združenia;
-
po porade s prezidiálnou radou riešiť prípadné konflikty v rámci združenia.
Medzinárodný predseda pri výkone svojich povinností aktívne spolupracuje s medzinárodným asistentom.
Článok 24
Úlohou medzinárodného predsedu je každoročne predkladať Pápežskej rade pre laikov písomnú správu o činnosti a o hospodárení s majetkom MI, ako to uvádza kán. 319 Kódexu kánonického práva. Správu schvaľuje prezidiálna rada.
MEDZINÁRODNÁ PREZIDIÁLNA RADA
Článok 25
Medzinárodnú prezidiálnu radu tvorí:
-
predseda,
-
zástupca predsedu,
-
tajomník,
-
traja poradcovia,
-
medzinárodný asistent.
FUNKČNÉ OBDOBIE
Článok 26
Funkcie a záväzky na medzinárodnej úrovni sa udeľujú na obdobie šiestich rokov. Môžu byť obnovené aj na ďalšie funkčné obdobie, nie však dlhšie.
ÚLOHY PREZIDIÁLNEJ RADY
Článok 27
Úlohy prezidiálnej rady sú (pozri článok 23):
-
navrhovať, kontrolovať a schvaľovať projekty a iniciatívy v súlade s cieľmi MI;
-
prerokúvať a kontrolovať správu medzinárodného predsedu a rozpočet a bilanciu príjmov a výdavkov, ktoré pripravuje ekonóm;
-
schvaľovanie zriadenia národných centier;
-
podľa usmernení predsedu pripravuje zoznam troch kandidátov na členov revíznej komisie, ktorý predkladá valnému zhromaždeniu;
-
schvaľovanie ročnej bilancie medzinárodného centra; schvaľovanie majetkových záležitostí, ktoré si vyžadujú mimoriadne hospodárenie;
-
tejto rade prináleží aj menovanie riaditeľa časopisu Miles Immaculatae, ktorý je oficiálnym orgánom združenia.
VALNÉ ZHROMAŽDENIE
Článok 28
Vzhľadom na univerzálnosť združenia sa valné zhromaždenie jeho členov skladá reprezentatívnym spôsobom z:
-
medzinárodného predsedu,
-
prezídiálnej rady,
-
medzinárodného asistenta,
-
národných predsedov,
-
národných asistentov,
-
delegátov Hnutia mládeže,
-
delegátov z každej krajiny, ktorých počet určuje predsednícka rada.
VOĽBY
Článok 29
Všetky voľby by sa mali uskutočniť tajným hlasovaním. Pre prvý aj druhý mandát je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov.
Valnému zhromaždeniu prináleží:
-
voľba predsedu - ktorým môže byť kňaz, rehoľník alebo laik - a členov predsedníctva podľa noriem kánonického práva;
-
voľba revíznej komisie, ktorá sa skladá z troch členov;
-
prerokovanie a schválenie správy medzinárodného prezidenta;
-
schválenie súvahy Medzinárodného centra;
-
preskúmanie a zhodnotenie návrhov predsedníctva a členov, pokiaľ ide o rozvoj MI vo svete, pričom sa berie do úvahy aj administratívny aspekt;
-
preskúmanie správ národných centier;
-
dvojtretinovou väčšinou hlasov rozhodnúť o rozpustení združenia.
Voľba kňaza alebo rehoľníka za predsedu alebo poradcu musí byť dohodnutá s príslušným vyšším predstaveným.
Ak sa z akéhokoľvek dôvodu uvoľní miesto v niektorej z funkcií, je potrebné uskutočniť voľby čo najskôr, najneskôr do troch kanonických mesiacov. Ak sa zhromaždenie nezvolá, prezidiálna rada môže zvoliť nového člena. Ak sa uvoľní miesto predsedu, jeho funkciu prevezme podpredseda, a to až do najbližšieho volebného zhromaždenia.
Článok 30
Medzinárodným asistentom je generálny minister Rádu menších bratov konventuálov.
Medzinárodný asistent je duchovným vodcom združenia. Svoje povinnosti vykonáva v aktívnej spolupráci s medzinárodným predsedom. Je členom prezídiálnej rady bez hlasovacieho práva.
Národný asistent môže poveriť jedného z menších bratov konventuálov s doživotnými sľubmi vykonávaním funkcií v rámci svojej kompetencie.
Článok 31
Základné úlohy medzinárodného asistenta sú:
-
zabezpečovať verný výklad charizmy;
-
udržiavať historické puto medzi združením a Rádom menších bratov konventuálov, v ktorom svätý Maximilián a ostatní spoluzakladatelia zložili svoje sľuby;
-
pripravovať smernice na objasnenie doktrinálnych zásad, ktorými sa riadia rôzne činnosti predsedníckej rady;
-
vytvorenie modlitebnej atmosféry v predsedníckej rade, ktorá oživuje všetky jej apoštolské aktivity;
-
vymenovanie národného asistenta;
-
zvolávanie a predsedanie Konferencii národných asistentov, ktorej úlohou je koordinovať činnosť a formáciu asistentov z celého sveta;
-
zabezpečovať a oživovať formáciu národných asistentov organizovaním stretnutí zodpovedajúcich aktuálnym potrebám;
-
pripravovať v súlade s generálnymi konštitúciami (117,1) písomnú správu pre generálnu kapitulu Rádu menších bratov konventuálov, ktorú schvaľuje predsedníctvo MI.
EKONOMICKÉ ASPEKTY
Článok 32
Združenie nie je zamerané na zisk. Jeho finančné zdroje tvoria:
-
príjmy z vlastnej činnosti medzinárodného centra,
-
ročné príspevky národných centier,
-
dary a rôzne príspevky,
-
dotácie od tretích strán,
-
prípadné dotácie od verejných a súkromných subjektov.
Služby, ktoré členovia MI vykonávajú pri výkone akýchkoľvek funkcií v združení, patria do kategórie dobrovoľnej práce, preto sa považujú za neplatené, s výnimkou úhrad výdavkov, ktoré dostávajú po predložení príslušných potvrdení ekonómovi.
Článok 33
Za správu majetku zodpovedá medzinárodný redseda, ktorý môže vykonávať alebo schvaľovať všetky úkony a činnosti prípustné pre združenie. Na vykonanie úkonov mimoriadnej povahy, ktoré môžu mať za následok zmenšenie alebo zväčšenie majetku, ako napríklad: scudzenie, kúpa, odstúpenie alebo nadobudnutie nejakého dedičstva a pod. je potrebný súhlas Rady.
Prezidiálna rada vymenúva ekonóma, ktorý nie je súčasťou samotnej Rady.
Článok 34
Revízna komisia je povinná preskúmať súvahu a rozpočet a predložiť ich prezidiálnej rade a po šiestich rokoch Valnému zhromaždeniu.
Článok 35
O zániku združenia rozhoduje valné zhromaždenie 2/3 väčšinou hlasov osôb s hlasovacím právom. Toto rozhodnutie nadobúda platnosť po ratifikácii Svätou stolicou. Hmotný majetok, ktorý zostane po rozpustení, sa prevedie na iné neziskové združenia.
NÁRODNÉ, REGIONÁLNE A MIESTNE CENTRÁ
Článok 36
Národné centrá podliehajú medzinárodnému centru, pokiaľ ide o verný výklad a realizáciu cieľov združenia. Riadia sa vlastným direktóriom, ktoré podľa týchto stanov schvaľuje medzinárodná prezidiálna rada.
Je na národnom predsedovi, aby predložil medzinárodnému asistentovi zoznam osôb navrhnutých národnou radou na pozíciu národného asistenta.
Pri zachovaní jednoty združenia by sa každé národné centrum malo po predchádzajúcom súhlase prezidiálnej rady snažiť získať právnu subjektivitu.
Článok 37
-
Na otvorenie národného centra je potrebný súhlas medzinárodnej prezidiálnej rady, ktorá podrobne zváži možnosť jeho schválenia.
-
Národného predsedu, zvoleného zhromaždením v súlade s normami obyčajového práva a národného direktória, schvaľuje medzinárodný predseda alebo jeho zástupca, ktorý právne vedie zasadnutie.
-
Úlohou národnej rady je koordinovať a propagovať združenie v celej krajine v súlade s usmerneniami národného direktória.
-
Národný prezident predkladá Národnej rade na schválenie hlavné iniciatívy.
-
Národný prezident každoročne zasiela medzinárodnej prezidiálnej rade podrobnú správu o apoštolskej a administratívnej činnosti, ktorú predtým schválila národná rada.
-
V krajinách, kde je Nepokalanov, ktorý je zároveň národným centrom, je národným asistentom gvardián Nepokalanova alebo jeho zástupca.
Článok 38
Základnou bunkou združenia je skupina. Miestne centrum tvorí jedna alebo viacero skupín, ktoré sú uznané regionálnym centrom alebo medzinárodným centrom. Regionálne centrum sa skladá z viacerých miestnych centier uznaných národným centrom alebo medzinárodným centrom. Národné centrum sa skladá z niekoľkých regionálnych centier uznaných medzinárodným centrom a vyžaduje si schválenie prezidiálnou radou. Ak je v krajine len jedno miestne centrum, medzinárodné centrum ho môže uznať za národné centrum. Miestne, regionálne a národné centrá sú vytvorené podľa vzoru štruktúry medzinárodného centra.
PLATNOSŤ NORIEM
Článok 39
Akékoľvek zmeny týchto stanov musí schváliť generálne zhromaždenie a predložiť ich na schválenie Svätej stolici (porov. kán. 314).
Článok 40
Vo veciach, ktoré nie sú upravené týmito stanovami, platia kánonické normy platné pre danú vec.
* * *
V súlade s originálom v archíve dikastéria.
Vatikán, 25. marca 2015.
Mons. Miguel Delgado Galingo
podsekretár
[1] Svätý Maximilián Mária Kolbe, Spisy. Časť 1. Časť 2 (Niepokalanów 2007, 2008).